História

Zachránil 26 židovských detí

Vladimír Kuna (1904 – 1996) sa narodil 20. októbra 1904 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval Vysokú evanjelickú teologickú školu a po štúdiu od roku 1929 pôsobil ako farár v Liptovskom Jáne, potom v rokoch 1938 – 1959 v Evanjelickom cirkevnom zbore v Liptovskom Mikuláši. Najprv tu pôsobil po boku brata farára Michala Maderu, ktorý v 25. apríla 1945 umrel na zlyhanie srdca, ktoré bolo zrejme dôsledkom väzenia, kde bol počas vojny aj spolu s farárom Kunom.

Po smrti brata farára Maderu sa predsedajúcim zborovým farárom stal Vladimír Kuna. Okrem duchovno-pastierskej služby a starostlivosti sa v ťažkých povojnových rokoch postaral o cirkevný zbor aj po materiálnej stránke. Pod jeho vedením boli opravené vojnou poškodené cirkevné budovy aj kostol. Neskôr sa spolu s bratom farárom Jozefom Jurášom pričinil o postavenie sochy Juraja Tranovského a sochy Michala Miloslava Hodžu pred liptovskomikulášskym evanjelickým kostolom, ako aj o zavedenie elektrického zvonenia a ozvučenia kostola.

Vladimír Kuna bol nielen farárom v tunajšom cirkevnom zbore, ale aj farárom v miestnej nemocnici a správcom vrbicko-mikulášskeho sirotinca, kde počas 2. svetovej vojny ukrýval, a tak zachránil pred smrťou v koncentračnom tábore 26 židovských detí. Mnohým deťom sprostredkoval útočisko v evanjelických rodinách. Štát Izrael ho za záchranu židovských detí vyznamenal radom YAH VASHEM – Spravodlivý medzi národmi. Jeho meno stojí aj na pamätníku Obelisk nádeje, ktorý odhalili vo Zvolene v septembri 2010 pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu – je ním 9. september (9. septembra 1941 vtedajšia slovenská vláda prijala tzv. Židovský kódex, ktorým na Slovensku ustanovili osobitný právny režim pre občanov židovského vierovyznania. Židia stratili občianske aj ľudské práva a začali ich deportovať do koncentračných táborov. Počas 2. svetovej vojny v nich zahynulo takmer 70-tisíc slovenských Židov – celkovo v 2. svetovej vojne zahynulo až 6 miliónov Židov). K zachráneným deťom patrila napríklad aj sestra našej známej herečky Soni Valentovej a matka hudobného skladateľa Petra Breinera.

V roku 1959 brata farára Vladimíra Kunu presunuli z Mikuláša (na jeho miesto potom prišiel Július Gabul) na kňazskú stanicu do Partizánskeho, kde požehnane pôsobil do roku 1972.

Vladimír Kuna zomrel 22. júla 1996 a pochovali ho v jeho rodnom meste – na cintoríne vo Vrbici, časti Liptovského Mikuláša.

Prevzaté: https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2010/cestne-obcianstvo-vladimirovi-kunovi

Budeme poctení, ak nám napíšete svoje osobné spomienky na nášho významného spolubrata Vladimíra Kunu na mailovú adresu: casopislos@gmail.com