Život LOS

Turistika unavila telo, ale povzbudila ducha

Hoci nasledujúci citát môže vyznievať trocha pateticky, predsa vyjadruje to, na čo by sme v živote nemali zabúdať: Cesta je niekedy dôležitejšia ako cieľ.

Práve spoločná cesta je tiež prvoradým cieľom, ktorý náš spoločný výlet sledoval. Prejsť spoločne kúsok cesty, priblížiť sa jeden druhému, zdolať kopce, aj zostúpiť do dolín, no aj spoločne zastať a sýtiť sa Božím slovom a spoločne sa radovať z krásy, ktorú pre nás Boh stvoril.

Tohtoročný turistický výlet sa konal 14. septembra 2019. Pripravila ho sekcia dorastu a mládeže, no tento rok sme sa rozhodli, že naň pozveme aj ostatné vekové kategórie. Zraz bol naplánovaný na 9.00 na Parkovisku v Bobroveckej doline za Bobrovcom. Na možnosti a pomery seniorátu sa nás nezišlo síce veľa, ale to vôbec nevadilo.

Trasa viedla cez Tokariny na Babky a odtiaľ na Sedlo Preúvratie a dole k chate na Červenci a späť na parkovisko. Bola to stredne náročná trasa, ktorá si vyžiadala svoje úsilie podobne ako život, ktorý aj pri priaznivých okolnostiach stojí pomerne dosť síl a úsilia. Bez obednej prestávky nám trasa trvala 6 hodín, počas ktorých sme mali možnosť sa porozprávať o našich životoch a každý aj popremýšľať o tom svojom.

Na Babkách sme si urobili obedňajšiu prestávku, kde nám obed chutil nielen kvôli pomerne náročnému výstupu (pre nás občasných turistov), ale aj vďaka prekrásnemu výhľadu na Liptov a Nízke Tatry. Práve na tomto mieste, sme sa na chvíľu stíšili a započúvali do príhovoru brata farára Mariána Bochničku na tému Ukáž mi svoj dom, založenej na biblickom citáte: „Majster – kde bývaš? Povedal im: Poďte a uvidíte.“ Ján 1, 38b-39a.

Premýšľali sme o tom, že hoci niektoré veci vyzerajú z vrchu a z vonku, podobne ako náš pohľad na Liptov, prekrásne, realita v našich domoch a rodinách je často iná. Že tam ten pohľad až taký pekný byť nemusí. Každý z nás tak stál pred otázkou, ako vyzerá jeho dom a jeho život. Či je krásny len z vonku, na povrchu alebo aj vo vnútri. Každý z nás mal teda možnosť zostúpiť na dno a premýšľať aj o svojich zlyhaniach. No každý z nás mohol potom aj povstať. Povzbudením pre nás všetkých totiž môže byť to, že je to Ježiš Kristus, ktorý tvorí krásu v našom živote. Že len v Ňom, skrze Neho a pre Neho ju môžeme naplno prežívať.

Veľmi pekným svedectvom pre mňa osobne bolo aj gesto môjho kolegu, brata farára Daniela Hanka. Brat farár prišiel so svojimi dorastencami, no krátko po začiatku túry sa ukázalo, že jedno dievča nebude môcť zo zdravotných dôvodov vo výstupe pokračovať. Rozhodol sa preto, že ostane s ňom a pomaly sa s ňom presunie na miesto, kde nás počkajú, keď sa budeme vracať.

Na koniec sme sa streli, trocha porozprávali a zišli k autám, odkiaľ šiel každý domov. Pokračovať na ceste svojho života…

Ján Gallo