Liptovský Mikuláš 23. – 25. september 2016 – Spolok Martina Rázusa v dňoch od 23. do 25. septembra zorganizoval vedecko-popularizačnú konferenciu ako štvrté pokračovanie cyklu Sláva šľachetným s názvom Osudy kapitánov slovenských dobrovoľníkov 1848/49 a vojenských duchovných. Odbornými garantmi boli Historický ústav SAV, Ústav slovenskej literatúry a Ozbrojené zbory Slovenskej republiky.
Prvý blok sa niesol v znamení hesla Ľudovíta Štúra: „Bojovníci, naša úloha je pekná, veľká, národ z biedy a ničoty vytrhnúť a priviesť ku slobode.“ V. Segeš sa venoval slovenskému povstaniu meruôsmeho roku v jeho prvej etape, podmienkam vzniku, zabezpečeniu výzbroje, rituálu prísahy, symbolike vlajky ako aj zásahom dobrovoľníkov do vojenských operácií v hornouhorských stoliciach, čiže na území dnešného Slovenska. Na pamiatku bitky pri Brezovej pod Bradlom bol 22. september vyhlásený za deň Armády Slovenskej republiky.
Osudom dvoch výrazných postáv štúrovskej generácie tohto obdobia Janka Kráľa a Jána Francisciho sa venovali D. Fiačanová a D. Kodajová. Duchovnými autoritami v komunite slovenských národovcov – kňazmi Ctiborom Zochom a Jánom Lehotským sa zaoberali R. Stanček a S. Žiška. Zdôraznili ich prácu, ktorú vykonávali ešte pred revolúciou, ako aj ich nezlomnosť.
M. Kovačka erudovane prezentoval svoj záujem o dobrovoľníckych kapitánov J. Kučeru, M. M. Bakulínyho, J. Jesenského-Gašparé, D. Borika a poručíka J. Langsfelda.
Druhý blok uviedli slová V. Roya: „Zo dňa na deň počujem rudý smiech smrti.“ Prednášatelia prezentovali unikátne materiály o živote a práci armádnych duchovných v 1. a 2. svetovej vojne i počas SNP. Zaujímavý obraz ich pôsobenia priniesli informácie o ich publikačnej, literárnej a spolkovej činnosti. D. Kodajová sa venovala prítomnosti kňazov v panovníckych armádach. O inštitúcii kuráta možno hovoriť až v novodobých dejinách. Kňazi vo veku mobilizačnej povinnosti sa vo vojne mohli prihlásiť za jednoročných dobrovoľníkov. Zmapovala vplyv vojenských duchovných aj v poľných nemocniciach a medzi civilným obyvateľstvom.
Pôsobenie vojenských kňazov A. Bolvanského a B. Ružiaka v rakúsko-uhorskej armáde spracoval S. Žiška. Hoci obidvaja prežili svoj život mimo územia Slovenska, podporovali aj Maticu slovenskú a publikačnú činnosť na Slovensku. M. Bodolló uviedol postupné kroky, ktoré viedli po rozpade Rakúsko-Uhorska k zriadeniu duchovnej správy v armáde medzivojnovej Československej republiky. Po 2. svetovej vojne museli kňazi opustiť armádne štruktúry a stali sa objektom prenasledovania.
O. Rišiaň sa venoval duchovnej službe kuráta D. Kováča, ktorý sa zapojil do odboja, po vojne bol prenasledovaný režimom. Rehabilitovaný a vyznamenaný bol až In memoriam.
Pri tejto príležitosti vyšla aj kolektívna monografia, ktorá výberom tém osciluje medzi vojenskými a cirkevnými dejinami v prepojení na národné hnutie v podmienkach Habsburskej ríše, Československej republiky, vojnového Slovenského štátu i najnovších dejín duchovnej služby v armáde Slovenskej republiky.
Obidva dni boli večer ukončené hodnotným kultúrnym programom. V piatok v Dome kultúry to bola divadelná hra J. Podhradského Holuby a Šulek a koncert Vojenskej hudby z Banskej Bystrice.
V sobotu v evanjelickom kostole na Tranovského ulici odznelo hudobno-literárne pásmo Apokalypsa a znovuzrodenie. Na organe hral M. Bako a recitoval J. Sarvaš.
Celé podujatie ukončili v nedeľu spomienkové služby Božie v evanjelickom kostole na Tranovského ulici za účasti viacerých prednášateľov a veľkého počtu členov cirkevného zboru v Liptovskom Mikuláši.
Adela Nikitinová
