Ján Kaššovic

Bdejte, buďte stáli vo viere“

1. Korintským 16, 13

…bezúhonní pre deň Kristov, plní ovocia spravodlivosti, ktorá rastie z moci Ježiša Krista.“

Filipským 1, 10

Ján Kaššovic o svojom živote napísal: „Pri pohľade na svoju minulosť môžem vyznať s Jeremiášom: „Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí“; (tento verš Kralickí prekladajú: Když jsme dokonce nevyhynuli – tak aj Luther a Zamenhof ), „obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho“ (Ján Kaššovic, životopis v rukopise, Ružomberok 13. 3. 1990, rodinný archív syna, Daniela Kaššovica).

Údaje o väznení Jána Kaššovica v rokoch ateistického socializmu pre Slovo Božie:

  • od 28. novembra 1955 do 28. mája 1956 – vyšetrovacia väzba – 6 mesiacov
  • od 21. novembra 1956 do 21. marca 1957 – výkon trestu odňatia slobody 4 mesiace.

Ján Kaššovic sa narodil 21. 6. 1921 v Ružomberku ako tretie dieťa z piatich, rodičom Adamovi Kaššovicovi a Emílii rod. Hazuchovej. Bývali v Rybárpoli, v robotníckej kolónii Bavlnárskych závodov. Tam pracovali: matka ako pradiarka a otec ako stavebný robotník. Nijaký majetok nemali. Žili len z ruky do úst. Teologické štúdium konal na SEBF v Bratislave (1942 – 1946). Ordinovaný bol 30. 6. 1946. Oženil sa 26. 8. 1946 v Háji s Vierou rod. Lettrichovou. Narodili sa im štyri deti: Daniel, Eliáš, Rút, Viera. Kaplánom bol krátko v Bratislave, potom v Martine.

Farárom v Zeleniciach bol od 9. 3. 1950 do 28. 11. 1955. Čím mocnejšie zvestoval evanjelium, tým mocnejší bol odpor tmy. Premieňať ľudské srdcia nikdy sa nedá bez ťažkostí a protivenstiev. Protivenstvo prišlo aj na brata Kaššovica.

Po 1. adventnej nedeli, v pondelok 28. 11. 1955 na poludnie, prišiel do farskej kancelárie okresný tajomník pre veci cirkevné. Dôvod návštevy neoznámil, len čakal. Asi po štvrťhodine vošli príslušníci ŠtB s predsedom MNV vykonať domovú prehliadku. Večer o 18.00 hodine ho odviezli do Nitry na vyšetrovanie. Až tam sa dozvedel o pravej príčine zaistenia: kázeň na pohrebe Michala Rybu 3. 10. 1955 v Zeleniciach. Kázal na text 1Kor 16, 13: „Bdejte, buďte stáli vo viere!“

Farári Nitrianskeho dolného seniorátu (Nitra, Nitrianska Streda, Hlohovec, Nové Sady, Svätoplukovo, Zlaté Moravce a Zelenice) sa schádzali každý mesiac v inom zbore. Štátna bezpečnosť to považovala za sprisahanie proti republike. Kaššovica označili za vodcu toho a iniciátora. Keď sa vyšetrovanie skončilo, Kaššovic čakal na súd.

Okresný prokurátor v Hlohovci Ľudovít Miko podal na neho dňa 10. 1. 1956 obžalobu č. 1Pt 1/56, v ktorej ho predstavuje, že „je reakčných a protiľudových názorov, odchovanec bývalej buržoáznej spoločnosti, stúpenec starého vykorisťovateľského režimu“, atď.

Brat farár J. Kaššovic sám k tomu píše, že boli veriaci z cirkevného zboru, ktorí sa ho chceli na súdnom pojednávaní zastať a svedčiť v jeho prospech. Ale k tomu nedošlo, neboli na vypočutie pripustení. Ba aj väčšie odhodlanie veriaci prejavili – cirkevný zbor sa nechcel vzdať svojho farára bez boja:

Ôsmi svedkovia z cirkevného zboru Zelenice: Ján Synak, Michal Držík, Emil Hrivnák, Ondrej Repka, Martin Bača, Michal Horváth, Ján Náhlik, Paulína Rybová, poslali 21. 5. 1956 žiadosť na Krajský súd v Nitre, v ktorej žiadali o na súdnom pojednávaní 28. 5. 1956 vo veci obžalovaného Jána Kaššovica. Odpoveď však nedostali.

Ešte v prvý deň mojej väzby, dňa 29. novembra 1955 cirkevníci poslali žiadosť na ONV, odbor pre veci cirkevné v Hlohovci a kópiu na OV KSS v Hlohovci o prepustenie z vyšetrujúcej väzby J. Kaššovica. Ak sa to nestane do 48 hodín, ev.a.v. cirkevníci v Zeleniciach a Siladiciach prestanú pracovať na JRD, v prípade neprepustenia z neho vystúpia. ŠtB považovala moju manželku za iniciátorku tejto akcie a začala pôsobiť na cirkevníkov vyhrážkami a zastrašovaním“ (Ján Kaššovic, životopis, neuverejnený dokument, str. 14, archív syna Daniela Kaššovica).

Krajský súd v Nitre rozsudkom 2.To 174/56-88 zo dňa 15. 10. 1956 ho odsúdil „podľa § 123 odst.1 tr. z. k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov bezpodmienečne, a podľa § 43 a 44 ods.2 tr. zák. na stratu čestných práv občianskych, pričom strata dočasných práv sa vyslovuje na dobu 3 (troch) rokov.“

Zamestnať sa po odpykaní trestu bolo ťažké. Po prepustení z väzenia pracoval ako robotník na Štátnych cestách v Nitre (1. 5. 1957 – 30. 6. 1958), potom ako robotník v Hydrostave v Hlohovci (1. 7. 1958 – 15. 8. 1962). Potom ako robotník v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku (16. 8. 1962 – 10. 6. 1971). Vyštudoval externe Strednú priemyselnú školu textilnú (1962 – 1965), ale pracoval ďalej ako robotník. Len od 11. 6. 1971 do 21. 6. 1981 pracoval tu ako úradník.

Brat farár dal žiadosť o cirkevnú službu gen. biskupovi Chabadovi r. 1957, po prepustení z väzenia. Nebolo to však možné, lebo nedostal amnestiu od trestu straty čestných občianskych práv.

Problémy nastali veľké s bývaním. Do Cirkevného zboru nastúpil kaplán Ján Kalús. Spočiatku rodina Kaššovica bývala spolu s ním na fare. Neskôr chcel cirkevný zbor faru opravovať, bolo treba odísť. V obci si Kaššovicovci prenajali dom, kde bývali. Keď už skončil trest odňatia občianskych práv, keď už nový majiteľ prenajatého domu naliehal, aby dom uvoľnili a vysťahovai sa, poslal J. Kaššovic písomnú žiadosť biskupovi Kátlovskému r. 1963, o znovuzaradenie do kňazskej služby. Ten mu odpovedal, aby politickej vrchnosti uznal svoju vinu, ju oľutoval a sľúbil polepšenie. Tu Boh preukázal Svoju moc: 30. 6. 1964 sa nasťahoval s rodinou do podnikového bytu v Ružomberku, kde pracoval.

Bol statočným a trpiacim evanjelickým farárom, bez možnosti konať kňazskú službu. Bol sklamaný a roztrpčený z pomerov, ktoré vládli v Ev. cirkvi.

Ján Kaššovic zomrel 1. októbra 1991, keď už bol dovŕšil 70 rokov života. Uznesenie o jeho súdnej rehabilitácii došlo už len po jeho pohrebe, 16. 10. 1991.

Výňatok z knihy Pavel Uhorskai, Cirkev v útlaku, 2.zväzok. Rok vydania: 2018
Vydanie a distribúcia: ViVit, s r.o., ISBN 978-80-8175-040-03