Život LOS

Hovorili o misii a o Kristíne Royovej

Liptovský Peter 25. septembra 2016 – Kristína Royová je najprekladanejšou slovenskou spisovateľkou, jej diela preložili do 36 jazykov.  Svoju prvú knižku Bez Boha na svete napísala vraj za jednu noc pri sviečke a v roku 1929 vyšla aj v Číne. Bol to prvý preklad slovenského literárneho diela do čínštiny. V poslednú septembrovú sobotu spomínali na Kristínu Royovú v evanjelickom kostole v Liptovskom Petre na Dni Liptovsko-oravského seniorátu (LOS). Bol venovaný nielen tejto výnimočnej žene, ktorej 80. výročie úmrtia si pripomenieme v decembri, ale aj misii. Zaznela na ňom aj najznámejšia pieseň Kristíny Royovej Smieť žiť pre Krista, ktorá bola mottom celého podujatia.

Kristína Royová sa narodila 18. augusta 1860 v Starej Turej. Jej otec August Roy bol evanjelický farár, osobný priateľ J. M. Hurbana. Vyrastala v kresťanskom a národne uvedomelom prostredí. Rozhodla sa „položiť svoj život na oltár Kristov“ a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. So sestrou Máriou vyhlásili boj alkoholu a založili abstinentský spolok Modrý kríž, starali sa o opustené deti, založili sirotinec zvaný Chalúpka, malú nemocnicu aj starobinec nazvaný Domov bielych hláv. Celý svoj život zasvätili sestry Royové službe Bohu a svojim blížnym. Kristína Royová napísala asi 50 kníh pre deti aj dospelých (Bez Boha na svete, V slnečnej krajine, Za vysokú cenu, Ako kvapôčka putovala a iné). Spolu so sestrou Máriou je spoluautorkou spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské. Zomrela 27. decembra 1936 v Starej Turej, kde má hrob aj pamätnú izbu.

Malá vzrastom, veľká duchom

Dielo a odkaz sestier Royových priblížil v kostole staroturiansky evanjelický farár Radomír Vařák a o tom, ako dielo K. Royovej ovplyvnilo životy mnohých ľudí na celom svete, hovoril Czeslaw Bassara. Narodil sa v roku 1948 v Poľsku blízko Osvienčimu, vyštudoval teológiu vo Varšave, absolvoval vzdelávací inštitút pre vedúcich pracovníkov v službe medzi deťmi vo Švajčiarsku aj postgraduálne štúdium v odbore systematickej teológie v Belgicku. Spoločne s manželkou pôsobil ako riaditeľ Detskej misie pre strednú a východnú Európu. Ako biblický učiteľ cestuje po celom svete a venuje sa biblickému vyučovaniu na školeniach a konferenciách. Navštívil viac ako 60 krajín, napísal niekoľko kníh. Často pôsobil v Rusku,na Ukrajine, v Gruzínsku, ale bol aj na Jamajke, v Honkongu, Malaizii či v africkom Burkina Faso, kde žije asi 90 % moslimov. Po mohutnom zemetrasení v roku 2000 bol napríklad aj na Haiti, kde sa po prírodnej katastrofe šírila cholera a videl veľa zranených, chorých, zúbožených, hladných a nešťastných ľudí. V roku 2008 založil medzinárodnú službu biblického vyučovania Proclaming the World – Hlásanie Slova, ktorej cieľom je, aby sa čo najviac ľudí stretlo s Božím slovom a mohli ho čítať v svojom rodnom jazyku. Sám ich ovláda päť, okrem iných aj esperanto.

Czeslaw Bassara povedal, že K. Royová bola síce žena drobná vzrastom, ale čo sa týka duchovného vzrastu, bola obor. Jej kniha Bez Boha na svete bola prvá, ktorú v živote prečítal a ovplyvnila celý jeho život. Vo viacerých krajinách vyšla pod názvom Martinko, tak sa volá jej hlavný hrdina. Minulý rok si ju priniesol z Číny. „V Číne nepoznajú spisovateľov, pochádzajúcich zo Slovenska, ale poznajú Kristínu Royovú. Nepoznajú slovenské mená, ale poznajú meno Martinko… Kamkoľvek na svete idem, aj v Afrike a Ázii, všade je táto kniha známa. Pred mesiacom som bol v Kirgizstane na konferencii, na ktorej boli ľudia, ktorí predtým boli moslimovia. Každý z nich prijal Krista a dnes v svojich krajinách zvestujú evanjelium novej generácii. Keď som sa ich spýtal, aká je ich najobľúbenejšia kniha, povedali: Bez Boha na svete. Kristína Royová a jej sestra Mária sú darom nielen pre Slovensko, ale veľa iných krajín.“

Nechcel byť kresťanom, vyrobil bombu

C. Bassara prezradil aj čo-to zo svojho života. Priznal sa, že keď bol v tínedžerskom veku, hoci vyrastal v kresťanskej rodine, nechcel mať nič spoločné s kresťanstvom ani Bohom.

Raz keď v noci prišiel domov a počul matku, ako sa za neho nahlas modlí namiesto toho, aby spala, povedal jej: „Stačí. Už sa za mňa nemodli. Ja nikdy nebudem kresťan.“ Ona mu položila ruku na plece a povedala: „Kým mi bude srdce v hrudi biť, budem sa za teba modliť.“ Nepáčilo sa mu ani správanie otca. „Pozval do nášho domu spoločenstvo, vôbec sa nepýtal, či s tým súhlasím, a každý štvrtok a nedeľu sa modlili, čítali Bibliu a spievali piesne v mojej izbe. Kazili moju komunistickú kariéru, lebo keby môj šéf vedel, že sa u nás číta Biblia, vyhodili by ma zo zväzu socialistickej mládeže. Čo narobíš s takými rodičmi? Jeden sa modlí, druhý číta Bibliu a ja som nevedel, čo mám robiť. Jedného dňa, inšpirovaný samotným diablom, som vyrobil bombu. Vymyslel som ju práve preto, aby som informoval tých veriacich ľudí, že ja som ich k nám nevolal. Keď boli dnu, ja som bol vonku – a naraz bomba vybuchla… „V ten večer prišla za mnou mama a povedala: Drahý syn, modlím sa za teba… A pol roka po bombe som už dlhšie nemohol odmietať Pána Ježiša. Potom, čo som sa obrátil, mi mama často pripomínala, že toto všetko sa stalo v tieni koncentračného tábora Osvienčim. Mal som tri sestry, všetky zomreli v čase vojny. A mama mi hovorila, aby som mal rád Nemcov. Otec, na ktorého strieľali Rusi, mi hovoril: Maj rád Rusov. Nedokázal som to pochopiť…“ Ale Božie Slovo a Božia láska robia divy, a vďaka nemu, ale aj dielu Kristíny Royovej, mnohí pochopili…

Skutočné príbehy malých princov…

Jozef Kováč, riaditeľ Detskej misie na Slovensku, predstavil knihu Skutočné príbehy malých princov a princezien, ktorú vydali pri príležitosti 25. výročia pôsobenia Detskej misie na Slovensku. Kniha obsahuje 20 skutočných príbehov detí s rôznymi osudmi – veselými i smutnými. Napríklad o stratenej Dianke, ktorá dnes končí štúdium na vysokej škole, ale aj o Miškovi, ktorý sa ako predškolák naučil písať a tlačenými písmenami vypĺňal biblický korešpondenčný kvíz Vidieť a byť. Do školy chodil len dva týždne, zomrel na leukémiu…

Detská misia je súčasťou celosvetovej rodiny detského evanjelizačného spoločenstva a pôsobí v 198 krajinách sveta. Jej cieľom je priniesť evanjelium čo najväčšiemu počtu detí.

J. Kováč sa venoval deťom aj v kultúrnom dome, kde pre ne pripravili pestrý program. Porozprával im príbeh Kristíny Royovej o tom, Ako kvapôčka putovala, deti súťažili, zahrali sa s balónmi a všetky dostali sladkú odmenu aj knižočku Ako prišli lastovičky domov.

Čo je podstatou misie

Záverečné slovo patrilo seniorke LOS Kataríne Hudákovej. Okrem iného povedala, že sestry Royové dali seba ako pero do Božej ruky, dali sa ním viesť a stali sa Božími nástrojmi. Vyzvala, aby sme sa aj my stali Božími nástrojmi a konali misiu. A čo podľa nej slovo znamená? „Misia je niesť evanjelium Pána Ježiša do sŕdc druhých ľudí. Robíme ju rôznym spôsobom, nikto z ľudí ju nedokáže robiť dokonale. Martin Luther pred smrťou povedal: Všetci sme žobráci. A je to pravda. Misia je to, keď povie žobrák druhému žobrákovi, kde mu dali chleba. Viera je činná v láske, idú v ruke. Teoretická láska neexistuje, láska je len praktická. Lebo keď niekoho milujete a vidíte, že je hladný, tak mu nebudete rozprávať evanjelium, ale dáte mu chleba. Ale keď sa nasýti, poviem mu: Ten chlieb som ti dala preto, lebo Ježiš učí milovať, aj toho, kto je nepriateľ. A toto je našou úlohou. Keď viem, čo Pán Ježiš pre mňa urobil, povedať druhému, že aj pre neho to urobil. To, čo drží môj život, má držať aj toho druhého. To je skutočná láska, nie?“

Svetlo do tmy a pamätná svieca

K. Hudáková odovzdala C. Bassarovi pamätnú sviecu k 500. výročiu Lutherovej reformácie, ktorú si evanjelická cirkev augsurského vyznania pripomenie na budúci rok a poznamenala, že ju vyrobili v Krakove. Priblížila aj projekt Svetlo do tmy, ktorého myšlienka vyšla z Liptovsko-oravského seniorátu, konkrétne z cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči. V tejto obci majú totiž zvyk, že na sviatok Pamiatky reformácie 31. októbra (31. októbra 1517 Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov a proti bludom v cirkvi) už ráno o 5. hodine zvonia zvony, v evanjelických domácnostiach zapália sviecu a majú spoločnú rodinnú pobožnosť. „K 500. výročiu reformácie by sme tento zvyk chceli do celej našej cirkvi a pamätné reformačné sviece budú  svietiť aj na oltároch v kostoloch.“

Na záver seniorka poďakovala cirkevnému zboru v Liptovskom Petre za pohostinnosť a otvorené dvere a všetkým, ktorí sa na Dni LOS podieľali a zúčastnili.

Program v kostole obohatili svojím vystúpením dychové kvarteto z Oldřichovíc zo Sliezska, piesne Kristíny Royovej zaspievali farári z Liptovsko-oravského seniorátu a spevokol horného Liptova, zaspievali aj deti a detský spevokol Zvonček z Hýb, báseň zarecitovala Zdenka Matejková. Celý program moderovali evanjelickí farári Janka Ďuranová z cirkevného zboru v Liptovskom Mikuláši – Palúdzke a Ján Gallo z Jasenovej. Pred kostolom bolo pripravené občerstvenie, ženy z domáceho cirkevného zboru napiekli koláče, uvarili čaj i kávu a návštevníci si mohli vybrať aj z bohatej ponuky kníh Kristíny Royovej. Najväčší záujem bol o knihu Bez Boha na svete, ktorá bola čoskoro vypredaná.

Beáta Chrenková
Zdroj: My Liptov

Fotogaléria