Život LOS

Čo sa dialo koncom septembra v Hybiach?

Piatok 20. 9.

Už v práci mi ubiehali myšlienky, ako strávim víkend. Tešila som sa na zborové dni ECAV Hybe, ktorých sa pravidelne zúčastňujem. Program pod názvom „Život ako hra“, ktorý som dostala aj do schránky, bol pestrý a zaujímavý.

Na detskej párty a hrách som sa síce nezúčastnila, ale keď som prišla na večerný program a videla som plný dvor veselých detí, bolo mi jasné, že deň začal výborne.

Na večernom programe som nasávala každé slovo, či už znejúce od prednášajúceho Slavomíra Slávika, alebo od pani farárky Anky Belanji. Brat farár vysvetlil na pravidlách vikingského šachu, ako sa dá v živote vyhrať…určite sa to nepodarí, keď budeme povrchní, leniví, spoliehajúci sa na seba a zabúdajúc na Kráľa, ktorý nám jediný môže pomôcť žiť vlastný život. Pán Ježiš vstúpil do hry nášho života, aby sme sa mohli slobodne hýbať, ale zároveň pripomína  Jeho pravidlá…Spev znejúci na chválu Pána Boha v podaní pani farárky a jej kapely mi rezonoval v hlave ešte dlho po odchode z chrámu.

Večer ešte nekončil. V zborovej sieni sa premietal film Wonder – Obyčajná tvár. Je to príbeh o chlapčekovi, ktorý má od narodenia silne zdeformovanú tvár, podstúpil desiatky operácií a jeho rodina má veľké obavy, či zvládne ťažkú skúšku – začať chodiť do školy s „normálnymi“ deťmi, nájsť si priateľov a mať dosť síl na úškrny neprajníkov…

Sobota 21. 9.

V zborovej sieni sme sa zišli hŕstka žien a mužov nášho cirkevného zboru, a to na programe pod názvom „ So staršími po nešpore na priedomí na lavičke pri básničke a pesničke“.

Atmosféru čias minulých nám navodili kulisy stvárňujúce priedomie s lavičkami… Pamätám si to z detských čias. Aj pred domom mojich starých rodičov taká bola a pamätám si aj to, kto tam sedával. Naše stretnutie sme začali modlitbou a spevom piesní v češtine, ako keď som bola malá a sedela som v kostole s rodičmi. Piesne striedali básne v podaní Anky a Vierky Rajniakových. Brat Martin Žiška s manželkou Želkou si zaspomínali na školské časy. Modlitby a piesne zneli priamo z našich sŕdc. Tieto krásne chvíle zavŕšila Janka Mičevová, ktorá slová básnika Milana Rúfusa podala tak prirodzene a bolo v nich toľko citu a pravdy, že som sa neubránila slzám dojatia.

Naplnení duchovnom sme sa premiestnili vonku na dvor, kde sa začala veľká hra – súťaž tímov. Boli to tímy zastupujúce TJ Tatran Hybe, RD Hybe, ZŠ Hybe, katolícku cirkev, spevokol Zvonček a náš cirkevný zbor. Súťaž moderoval Samko Grega,  asistovala mu Marienka Marušiaková – Sosarčíková. Hra mala viacej kôl a to vedomostné, organizačné či zahrňujúce zručnosť,  najviac bodov získalo družstvo v disciplíne „zožeň zoznam vecí v určitom čase“. Súťažiaci tvorili živú reťaz, komponovali piesne, v ktorých museli zahrnúť zadané slová a pieseň zaspievať. Čistili zemiaky na čas, mydlili mydlo tiež na čas a dokázali priniesť veci uvedené v zozname. Bol to napríklad šechtár, kelňa, rašpla, sliepka, koza, kôň… Áno, uvažujete správne – živé zvieratá! A áno, všetko zo zoznamu dokázali priniesť! Živý kôň bol najväčšou atrakciou pre všetkých prítomných. Kráčať s kozou na povrázku cez pol dediny si tiež zaslúži – a nie malý obdiv. Všetci prítomní sme pociťovali úžasnú uvoľnenosť a pohodu. Ďakujem všetkým súťažiacim, organizátorom aj moderátorom za ich výkony.

Po vyčerpávajúcej súťaži si každý zaslúžil večeru. Bol to výborný guľáš pripravený chýrnym kuchárom Miloškom Šuchtárom. Zákusky, káva, čaj chutili na čerstvom vzduchu tiež. Krásne popoludnie pokračovalo večerným programom, na ktorom vystúpil prednášajúci Stano Gurka so svojím osobným vyznaním. Pán Boh mu ukázal, že to, čo si o sebe myslel, aký je dobrý, že to nie je až taká pravda…Bol usvedčený Bibliou v mnohých oblastiach a neskôr ho to doviedlo k štúdiu teológie. Vo svojom výklade zdôraznil, že večný život dosiahneme len vtedy, ak budeme poznať Pána Ježiša osobne. Ak si uvedomíme, že sme všetci stratili Božiu slávu, sme hriešni a nič iné ako pokora pred Bohom nás v tomto „ živote ako hra“ nezachráni. Slovo striedala hudba a spev našich mládežníkov. Čo sa mňa týka, chcem vyznať: vďaka Ti Bože za takéto chvíle. Koncom nášho večerného stretnutia bolo vyhodnotenie súťaže – VEĽKÁ HRA. Prvé miesto obsadili súťažiaci zastupujúci náš CZ.

Nedeľa 22. 9.

V nedeľu ráno o 10.00 hod. začali služby Božie. Bolo to zakončenie Zborových dní a zároveň ich vyvrcholenie. Slovo Božie znelo z úst pána seniora S. Gregu. Spev všetkých prítomných, mládeže a hra kapely s tónmi huslí Samka Gregu zneli na chválu Pána Boha. Ďakujem za požehnanie prežitých chvíľ strávených v Božej prítomnosti počas Zborových dní tu v Hybiach.

Už teraz sa teším na stretnutie s ľuďmi nášho CZ a taktiež s našimi hosťami. Ak Vás, čitateľov, niečo z mojich zážitkov zaujalo, príďte a zažite tie krásne požehnané chvíle aj Vy.

Julka Petrulová