Život LOS

Aké je milé, keď bratia spolu bývajú… a Pánovi spievajú!

September býva nielen začiatkom nových prác v škole, ale aj v evanjelických spevokoloch. Spevokoly cirkevných zborov Liptovský Ján a Liptovský Ondrej začali túto novú sezónu netradične – zájazdom do Nemecka, kde okrem iného na viacerých miestach spievali. Zájazd sa konal 10. – 15. septembra 2019 a zúčastnili sa ho mužský spevokol Svätojánsky prameň a ženský spevokol z cirkevného zboru Liptovský Ján a miešaný spevokol z cirkevného zboru Liptovský Ondrej.

Utorok – hor sa na západ

Príchod do Unterweißbachu

Utorok, 10. september 2019, 5 hodín ráno. Skupinky ľudí s batožinami postávajú pred evanjelickými farami v Liptovskom Ondreji a v Liptovskom Jáne. Postupne nasadli do autobusu a spoločne sa vydali na ďalekú cestu do kraja Lutherovej reformácie.

Hoci pred cestou viacerých obchádzali obavy z diaľok, pohodlný autobus, dobrí vodiči a fajn partia urobili svoje. Cesta krátko Českou republikou, potom Poľskom a nakoniec nemeckou diaľnicou prešla úplne hladko bez akýchkoľvek problémov. Po trinásťhodinovej ceste sme vystúpili v podhorskom mestečku Unterweißbach, kde nás privítal domáci farár Frank Fischer. Ubytoval nás na niekoľkých miestach: v obecnej turistickej ubytovni, v zborovom dome v Herschdorfe, v jednej rodine a ešte na jednom mieste. Spoločne sme sa navečerali a dohodli program na ďalší deň.

Streda – po stopách materských škôl

Oduševnený výklad v rodnom dome Fridricha Fröbela

V stredu po raňajšej pobožnosti sme sa vybrali spoznávať bohatstvo tohto kraja. Konkrétne sme sa vybrali po stopách významného rodáka z tohto kraja, Friedricha Fröbela. Tento muž sa narodil v Oberweißbachu a známym sa stal tým, že založil prvú materskú školu (Kindergarten) na svete. Priviedlo ho k tomu jeho neľahké detstvo. Myšlienku predškolskej výchovy detí spojil s pedagogickými názormi, ktoré pôsobia moderne aj po jeden a pol storočí. V tomto mestečku sme si pozreli múzeum v jeho rodnom dome. Sprevádzal nás tu srdečný pán, ktorý nás zaujal predovšetkým svoji oduševneným zápalom pre vec. Ako sám uviedol, je si vedomý, že o tomto významnom rodákovi hovorí oduševnene, pretože sám v takejto škôlke vyrastal a od útleho detstva je spojený s postavou tohto vzácneho muža. Z Oberweißbachu sme sa odviezli do Bad Blankenburgu, kde sme si pozreli múzeum venované materským školám. Je umiestnené v budove prvej materskej školy.

Pred Domom evanjelickej aliancie

Obed bol pre nás prichystaný v Dome Evanjelickej aliancie v Bad Blankenburgu. Táto organizácia združuje veriacich ľudí z rôznych cirkví a skupín. Má tu svoje centrum a tiež zariadenie, v ktorom sa konajú stretnutia a konferencie. Je tu možné ubytovať sa aj dobre sa najesť.

Popoludní sme absolvovali špeciálnu návštevu. V tomto mestečku sa nachádza Škola kňažnej Anny-Lujzy, v ktorej sa venujú postihnutým deťom. Zriaďovateľom je Evanjelická diakonia. Deti si pod vedením svojich pedagógov pripravili bohatý program spevu a tanca. Na oplátku im naše spevokoly zaspievali štyri piesne.

Škola kňažnej Márie-Lujzy v Blankenburgu
Zámok Greifenstein

Mestečko Bad Blankenburg je významné o. i. aj tým, že je tu jeden z najväčších feudálnych hradov v Nemecku – Greifenstein. Tu sa napr. narodil Günther XXI., ktorý bol krátky čas rímskym kráľom nemeckého národa. My sme sa pokochali nádherným výhľadom na okolie z veže hradu, dali sme si dobrú kávu a potom sme sa pobrali do Allendorfu.

V Allendorfe nás čakalo hlavné večerné podujatie: spoločný koncert s komorným spevokolom Inštitútu pre cirkevnú hudbu a hudobnú vedu na Univerzite v Greifswalde. Koncert sa konal v evanjelickom kostole. Hoci sa nás zmocňovali obavy z toho, že budeme na koncerte vystupovať s profesionálnym spevokolom, predsa sme sa nedali zahanbiť. Podľa spoločnej mienky sme spievali zo srdca, nechýbalo spoločné oduševnenie a radosť z oslavy nášho Spasiteľa.

Štvrtok – mladšie roky Martina Luthera

Hrad Wartburg

Vo štvrtok sa autobus vydal na cestu po stopách Martina Luthera. Najprv zamieril do Eisenachu. Nie preto, aby skúmal pôvod známych nemeckých wartburgov, ktoré sa tu vyrábali. Naším cieľom bol rovnomenný hrad, ktorého silueta už z diaľky upúta pozornosť turistov. Tento hrad je veľmi významný pre evanjelikov. V roku 1521 sa tu ukrýval Martin Luther. Po sneme vo Wormse, na ktorom odmietol odvolať svoje učenie, bola naňho vydaná ríšska kliatba. Znamenalo to, že mohol prísť aj o život. Počas cesty Durínskym lesom ho prepadli zbojníci a odvliekli so sebou. Ukázalo sa však, že to bolo len zinscenované prepadnutie, ktoré malo pomôcť Martina Luthera ukryť v bezpečí. Bol odvezený na hrad Wartburg kde niekoľko mesiacov prebýval preoblečený za rytiera Juraja. Čas využil skutočne príkladne. Za neuveriteľných jedenásť týždňov sa mu tu podarilo preložiť Novú zmluvu z pôvodnej gréckej reči do nemčiny. Tento preklad sa stal základom neskoršieho prekladu celej Biblie do nemeckého jazyka. Sprístupnil ľudu Bibliu v zrozumiteľnej reči a položil základy spisovnej nemčiny.

Tu na Wartburgu prebýval dr. Martin Luther

Na hrade je možné pozrieť si celu, v ktorej sa Martin Luther ukrýval. Spojená je s ňou legenda, že tam Luther atramentom porazil diabla. Na stene miestnosti sa nachádzala atramentová škvrna, ktorá bola stopou po bojovom stretnutí Martina Luthera s diablom. Škvrna je stále viditeľná na stene. Hoci je teraz už obnovovaná, predsa pripomína duchovné zápasy, ktorými Martin Luther v tomto ťažkom období prechádzal.

Hrad je skutočne ekumenický. Okrem Martina Luthera pripomína aj Alžbetu Uhorskú, ktorá bola rímskokatolíckou cirkvou prehlásená za svätú. Úctu si získala predovšetkým svojou dobročinnosťou.

V dedinke Möhra

Cestou z hradu sme sa zastavili v dedinke Möhra. Z tejto maličkej dedinky pochádzal Lutherov rod. Hoci sám Martin Luther sa tu nenarodil, jeho predkov tu pripomína dom a na malom námestíčku pred ním Lutherova socha. V evanjelickom kostole, ktorý bol otvorený, sme zaspievali niekoľko piesní. Zastavili sme sa aj na námestíčku pred kostolom, kde je umiestnená veľká fotka, ktorá pripomína Lutherovu cestu z Wormsu. Zastavil sa tu a kázal ľuďom. Neskôr vznikla kresba zachytávajúca túto udalosť. V roku 2017 sa obyvatelia dedinky naaranžovali v autentických miestach a dobových šatách presne podľa tejto kresby urobili živú fotografiu. My sme sa síce podľa spomínaného obrazu nenaaranžovali, ale v týchto miestach sme sa takisto odfotili.

Erfurt

Ďalším miestom, kde sme sa pri návrate z Eisenachu zastavili, bol Erfurt. Je to miesto, kde Martin Luther študoval. Najprv tu nastúpil na štúdium práva. Po príhode, kedy takmer prišiel o život po údere blesku pri neďalekej dedinke Stotterheim, sa rozhodol stať sa mníchom. Vstúpil do tunajšieho Augustiniánskeho kláštora a začal študovať teológiu. Dóm, kde sa stal mníchom a kde bol aj vysvätený za kňaza, sme taktiež navštívili.

Keďže sme túžili nielen spoznávať históriu, ale aj súčasnosť a život evanjelikov, poprosili sme brata farára Franka Fischera, aby sme sa niekde zastavili k takémuto rozhovoru. Otvoril nám k tomu brány kostola vo Egelsdorfe. Tu v zborovej miestnosti, ktorá je súčasťou kostola, nám premietol fotky zo života cirkevného zboru aj rodiny. Vysvetlil nám, že situácia v cirkvi nie je ľahká. Po prevrate a zjednotení Nemecka veľa evanjelikov vystúpilo z cirkvi. Cirkevné zbory tak boli donútené sa spájať. Na služby Božie prichádza málo ľudí. Uvedomili sme si, že naša návšteva v tomto kraji má mať aj charakter misie a povzbudenia.

Piatok – Martin Luther reformátor

V piatok sme sa vydali na ešte dlhšiu cestu. Tentoraz bol naším cieľom Wittenberg. Pokým v stredu sme sledovali skoršie roky Lutherovho života, teraz nás čakala prehliadka mesta, v ktorom sa uskutočnilo hlavné reformačné dielo.

Oltár v mestskom kostole vo Wittenbergu – dielo Lucasa Cranacha st. a ml.

Prvou pamiatkou, ktorú sme si prezreli bol mestský kostol. Aj v ňom Martin Luther kázal. Tu sa konali prvýkrát „evanjelické“ služby Božie. Potešili sme sa veľmi dobrému informačnému systému, ktorý nám vysvetlil podrobnosti o histórii kostola a tiež o jeho výzdobe. Pod tú sa podpísali predovšetkým Lucas Cranach starší a mladší. Oltárny obraz zobrazuje krst, spoveď, Večeru Pánovu a odpustenie hriechov. Predella oltára znázorňuje Martina Luthera, ktorý káže ukrižovaného Krista. V tomto kostole sme zaspievali aj evanjelickú hymnu, Lutherovu pieseň Hrad prepevný.

Čierny kláštorvo Wittenbergu – neskorší domov Lutherovcov

Navštívili sme Čierny kláštor. Tento niekdajší kláštor bol po rozpustení mníšskych rádov darovaný mestom rodine Martina Luthera. Stal sa bydliskom nielen jeho rodiny a príbuzných, ale aj útočiskom mnohých významných osobností a študentov, ktorí za reformátorom prichádzali. Z tohto domu pochádzajú známe Lutherove Reči pri stole.

Odtiaľ sme prešli okolo univerzity, kde Martin Luther vyučoval. Žiaľ, pôvodná budova už nestojí. Na jej mieste bola v 19. storočí postavená nová. Prišli sme do zámockého kostola. Ten pripomína pribitie 95 téz proti odpustkom. V ňom sú aj hroby reformátorov Martina Luthera a Filipa Melanchtona.

Zámocký kostol vo Wittenbergu

Sobota – medzi kostolom a „Kirmesom“

Pod najväčšou kazateľňou v Nemecku – Oberweißbach

Sobotu sme venovali prehliadke okolia. Dopoludnia sme sa vyviezli vláčikom a pozemnou lanovkou do Oberweißbachu. Tu sme navštívili evanjelický Kostol nádeje, kde nás privítal domáci brat farár Christian Göbke. Je to obrovský kostol s kazateľnou, do ktorej sa vraj vojde aj trinásť kazateľov. Žiaľ, opäť aj tu sme so smútkom počúvali, že počet návštevníkov nedeľných služieb Božích by poľahky porátali na prstoch rúk dvaja ľudia. Služby Božie ani tu nebývajú každú nedeľu, ale sú striedavo na jednotlivých miestach cirkevného zboru. Týždenne sa stretáva k nácviku spevokol, raz za mesiac sa koná stretnutie mládeže. Snažili sme sa brata farára povzbudiť, že má zmysel namáhať sa a mať služby Božie aj každú nedeľu. V tomto smere bol pre nás príkladom Frank Fischer, ktorý sám inicioval pred časom budovanie vzťahov s Liptovsko-oravským seniorátom a teraz sa pričinil aj o tento zájazd. Denne sa nám skutočne obetavo venoval, vynaložil veľké úsilie, aby všetko vyšlo a aby sme sa cítili dobre. Myslím, že jeho motiváciou bolo práve toto: priniesť duchovné oživenie a povzbudenie nielen jeho, ale aj okolitým cirkevným zborom.

Z kostola sme sa vybrali na Fröbelovu vežu, odkiaľ bolo ako na dlani vidieť okolie. Potom sme sa už lanovkou a vláčikom opäť odviezli späť. Na stanici sme nezamierili do Unterweißbachu, ale na opačnú stranu, do Sitzendorfu, kde sa konal Kirmes. Je to pomenovanie pre Pamiatku posvätenia chrámu. V stredoveku sa zaužívalo, že vo výročie Pamiatky posvätenia chrámu prichádzalo do dediny alebo do mesta veľa cudzích návštevníkov a konal sa aj výročný trh. Táto tradícia, žiaľ, už bez duchovného základu, na mnohých miestach Nemecka pretrvala dodnes. Videli sme zábavný sprievod masiek a alegorických vozidiel, ktoré predstavovali rôzne zložky práce v obci. Potom sme chvíľu pobudli na hostine, ktorá sa konala pod veľkým stanom so sprievodom dychovky.

Sprievod – Kirmes v Sitzendorfe

Večer sme vystúpili na spoločnom koncerte s domácim evanjelickým spevokolom v evanjelickom kostole v Unterweißbachu. Prekvapením bolo, že sa po koncerte k nám prihlásilo niekoľko Sloveniek. Jedna sestra tu žije už desiatky rokov. Ďalšie sestry z východného Slovenska tu už päť rokov pracujú. Dozvedeli sa o našom koncerte, preto sa prišli na nás pozrieť. Aj s nimi sme sa stretli na spoločnej večeri s domácimi z cirkevného zboru.

Hine matov – vystúpenie v Unterweißbachu

Nedeľa – Z dómu domov

Služby Božie v Herschdorfe

V nedeľu sa konali služby Božie v Herschdorfe. Kázal brat farár Frank Fischer a slovenskú liturgiu spievali Katarína Hudáková a Peter Taját. Aj tu zaznelo niekoľko piesní nášho spojeného spevokolu. Po službách Božích sme sa ešte raz spoločne stretli s našimi hostiteľmi pri guláši v zborovom dome a potom sme už vydali na cestu späť.

Predsa ešte nás však čakala jedna zastávka. V Saalfelde, neďalekom veľkom meste, sa konalo stretnutie spevokolov a dirigentov tejto oblasti. Malo dve časti. V prvej sa prezentovali jednotliví dirigenti, ktorí cvičili spojené spevokoly rôzne piesne. Po prestávke potom nasledovala bohoslužba, na ktorej kázal brat Michael Wegner superintendent cirkevnej oblasti Rudolstadt-Saalfeld. Opäť s veľkou bázňou sme v tomto majestátnom evanjelickom kostole Johanneskirche vystúpili s niekoľkými piesňami. Potom sme sa už vydali na cestu domov.

V dóme v Saalfelde

Poďakovanie patrí Frankovi Fischerovi a pani Rudolf, ktorí sa o nás starali a obetovali nemálo zo svojho času i svojich síl. Uvedomujeme si, že je našou úlohou myslieť v modlitbách na cirkev v Nemecku, aby jej Pán Boh dával ochotných a horlivých pracovníkov a otvorené srdcia poslucháčov. Aby svedectvo cirkvi bolo päť jasné, silné a presvedčivé. A tiež si uvedomujeme, aké dôležité je chodiť do chrámu, neopúšťať spoločné zhromaždenia, ale milovať prebývanie v Božom dome.

Spoločný zájazd troch spevokolov vnukol organizátorom myšlienku pokračovať v začatom diele aj v budúcnosti. Ktovie, odkiaľ bude takáto správa nabudúce…

Peter Taját

Fotogalérie zo zájazdu si môžete pozrieť tu:

Zoznam videí zo zájazdu v Nemecku