Liptovská Sielnica, 9. februára 2026 – Evanjelický kostol v Liptovskej Sielnici hostil seniorátnu pastorálnu konferenciu, ktorá spojila duchovných a vedúcich cirkevných zborov k spoločnej modlitbe, vzdelávaniu i bratskému povzbudeniu do služby.
Program sa začal rannou pobožnosťou v kostole. Účastníci si zaspievali z Evanjelického spevníka (ES 254 a ES 288) a Božie slovo zaznelo z proroka Jeremiáša (Jer 1,9) v podaní Zuzany Brdiarovej. Text o Hospodinovom dotyku úst proroka sa stal symbolickým úvodom do dňa venovaného zodpovednosti za vedenie a zvestovanie.
Po duchovnom úvode nasledoval nácvik farárskeho spevokolu pod vedením Jozefa Havrilu, ktorý prispel k pracovnej, no zároveň radostnej atmosfére stretnutia.
Hlavná časť konferencie pokračovala na Kolibe Gréta. Hosťom bol Lukáš Targosz, kazateľ Apoštolskej cirkvi v zbore Element v Hradci Králové, s prednáškou na tému Úloha vedúcich pre službu celej cirkvi. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že vedúci cirkevných zborov majú vytvárať priestor pre službu druhých. „Boh nemá inú peňaženku ako tú našu,“ zaznelo obrazne – každý veriaci má mať možnosť priniesť svoje dary do Božej spolupráce.
Na príklade textu z Evanjelia podľa Marka (Mk 1,32–38) poukázal na rozdiel medzi reagovaním na potreby a vedením vychádzajúcim z vízie. Ježiša síce motivoval súcit, no jeho rozhodnutia sa opierali o vedomie poslania. „Riadiacou jednotkou nie je emócia, ale rozhodnutie,“ zdôraznil prednášajúci. Emócie sú nestále, no vedenie v cirkvi je celoživotné rozhodnutie odpovedať na Božie povolanie.
V diskusii zaznela aj výzva realisticky zvažovať priority. Potrieb je vždy viac než možností. Nie každý zbor musí robiť všetko a uzavretie nefunkčnej aktivity nemusí znamenať prehru. Kresťan nemá byť neustále „v kostole“ – jeho poslaním je byť vo svete.
Prednáška pomenovala aj konkrétne úlohy vedúcich: zodpovednosť za prípravu k službe, rozpoznanie a využívanie darov veriacich a vytváranie priestoru pre ich uplatnenie. Nadšenie pre službu podľa Targosza rastie najmä z kázne a z povzbudenia – aj verejnej pochvaly.
Druhý vstup patril Rastislavovi Stančekovi, ktorý v rámci kázňovej prípravky otvoril tému predpôstnej nedele Quinquagesima. Na úvod priblížil pohanské predstavy a zvyky spojené s týmto obdobím, najmä fašiangové tradície, ktoré stredoveká cirkev vnímala ako časovo ohraničený „ventil“ pred vstupom do pôstu.
Kázňovým textom pre túto nedeľu je Veľpieseň 8,6–7. Výklad zdôraznil, že pravosť lásky sa ukazuje v utrpení. V kontraste k dnešnej dobe, keď mnohé problémy riešime „jedným tlačidlom“, zaznelo pripomenutie: „Láska je mocná ako smrť.“ Tak ako smrť nemožno vypnúť, nemožno vypnúť ani pravú lásku.
Konferencia priniesla účastníkom teologické podnety i praktické povzbudenie pre každodennú službu. Spoločným menovateľom dňa bola výzva k vernosti povolaniu, k odvahe robiť nové veci a k vedeniu, ktoré stojí na vízii, hodnotách a rozhodnutí nasledovať Krista.
