V nedeľu 13. októbra v ružomberskom kostole zazneli tri silné príbehy. Sestra Viola Fronková, autorka knihy „Cirkev v útlaku“, nám postupne predstavila životné zápasy troch mužov, ktorých ružomberský kostol určitým spôsobom spája.
Prvým bol Vladimír Pavel Čobrda. Farár, dištriktuálny i generálny biskup, organizátor duchovného života na dolnom Liptove i stavby nového ružomberského kostola, školy i fary. V. P. Čobrda bol počas vojny perzekvovaný nacistami za jeho vyjadrenia proti židovskému kódexu a ako osemdesiatročného ho zase komunistický režim poslal na pol roka do vyšetrovacej väzby. Napriek tomu zostal po celý život pevný vo svojich postojoch.
Druhým v poradí bol smutný príbeh Jána Kaššovica – farára, ktorý pochádza z Ružomberka z veľmi chudobných pomerov. Pôsobil v Horných Zeleniciach, odkiaľ bol vzatý do väzby, odsúdený a zbavený súhlasu k vykonávaniu duchovnej služby v cirkvi. Zvyšok svojho života prežil v Ružomberku, kde pracoval v Bavlnárskych závodoch ako robotník. (Viac tu.)
Posledný z trojice mužov bol Milan Kostra – lekár a primár, hlboko veriaci človek a autentický kresťan. Bol dozorcom CZ v Žiline, pôsobil ako lekár a primár röntgenologickeho oddelenia v Martine, Žiline a napokon aj tu v Ružomberku. Po celý život sa hrdo hlásil k viere v Pána Boha a k svojej cirkvi bez ohľadu na problémy, ktoré v jeho funkciách vďaka jeho viere vznikali. Na slávnosti boli prítomné aj dve jeho dcéry.
Každý z týchto mužov zanechal svoju stopu v živote cirkvi a veríme, že ich pamiatka nebude zabudnutá, ale ich príbehy budú povzbudením pre našu cestu viery.
Modlitba
Pane, ďakujeme Ti za ten oblak svedkov, ktorý je okolo nás, aj za týchto troch tvojich svedkov. Pomôž nám nás mohli ich príbehy posilniť a ovplyvniť na tej našej ceste viery. Uvedomujeme si, že naše vierovyznanie by bolo len mŕtvou literou a prázdnym slovom, ak by za ním neboli skutky a autentický život viery. Prosíme, posilni našu vieru. Amen!
