V dňoch 28. 6. – 1. 7. 2018 sme navštívili (Vladimír Pavlík a Vladimír Ferenčík) priateľov a známych na Dolnej zemi. Najprv sme zavítali do cirkevného zboru Aradáč. Posedenie na farskej terase bolo vzácnou chvíľou pre spoločné rozhovory s bratom farárom Vladimír Lovásom ml. a jeho manželkou. Potešili sme ich knižnými darčekmi a sladkosťami pre deti v cirkevnom zbore od sponzora. Domáci sa v podvečer pripravovali na cestu z Dolnej zeme na Hornú zem, aby navštívili partnerský cirkevný zbor v Očovej a zúčastnili sa evanjelických cirkevných dní vo Zvolene. Príjemný podvečer a noc sme strávili v rodine brata kurátora. Vzájomné obdarovanie bolo súčasťou nášho stretnutia. Vydatné dolnozemské raňajky boli dobrým základom pre úspešný deň.
Po nich sme sa „túlali“ po Bielom Blate, teda po cintoríne obce, za jedným konkrétnym cieľom. Vzhľadom na to, že jeden z nás má právo zabudnúť si veci na predchádzajúcom mieste, na spiatočnej ceste sme znova zavítali do rodiny brata kurátora v Aradáči. Naplnilo sa pozvanie domácich z predchádzajúceho dňa, aby sme niekedy znova prišli. Krátke posedenie na dvore pod prístreškom bolo dobrým občerstvením.
Vzhľadom na ubiehajúci čas, za výdatnej letnej búrky pred Novým Sadom sme sa dostali do Báčskeho Petrovca. Tam sme navštívili brata farára Vladimíra Lovása st., otca brata farára z Aradáča, spolužiaka Vladimíra Pavlíka, s ktorým sa nevidel od študentských čias, teda 50 rokov. Nastala chvíľa spomienok a zaujímavých príbehov. Vďaka pohostinnosti pani farárovej sme nestihli vyhladnúť. Brat farár nás obdaroval vlastnou zbierkou básní v knižnej podobe.
Deň sa napĺňal a bolo potrebné dostať sa ešte do Bingule. Tam žijú starí rodičia Milanka Ponjigera, ktorý v roku 2011 za tragických okolností stratil rodičov. Vo večerných hodinách sme sa stretli s jeho adoptívnymi rodičmi Miroslavom a Gabrielou Melegovcami. Milanko už bol na prázdninách u svojich príbuzných po zomrelej mame v Opuzene v Chorvátsku. 15. 7. 2018 bude mať 10 rokov a tak ho v Binguli čaká od nás darček k narodeninám. Luka, jeho starší brat mal 13 rokov a ich jeden a pol ročná sestrička Teodora mi pripomenula kučeravosťou svojich vlasov Milanka, keď sme ho dávnejšie spoznali. Domáci pán s radosťou prijal niekoľko fliaš slovenskej kofoly. Vo večerných hodinách, za výdatného dažďa, sme sa presunuli cez Erdevík a Ľubu do Iloku. To sa ani colníkom nechcelo vyjsť zo strážnej búdky.
Ďalší deň bol relaxačný. Vyspať sa, porozprávať sa, prezrieť si rekonštrukciu kostola a prístavby (viď fotografie v prílohe). Výdatný obed od pani farárky Boženky veľmi chutil a môj kolega s domácim bratom farárom Dušanom Sajákom pridali k nemu ešte dobroty z grilu. Riadny popoludňajší spánok už dávno nebol v mojom živote. Relax pokračoval až do večera. Domáci sa potešili zbierke (zatiaľ 9 354€) na zvony, knihám, ktoré sme im darovali, kancelárskemu papieru, PC setu, kofole a sladkostiam pre deti. V kostole je potrebné urobiť podlahové kúrenie, elektrické rozvody, odizolovať kostol, omietky a môžeme prísť vymaľovať priestory. Práce veľa, peňazí menej, ale brat farár ich neúnavne zháňa z rôznych miest, aby sa dobré dielo podarilo a mohli sa tešiť z obnoveného chrámu Božieho.
Výdatný nočný spánok bol posilou do sviatočného dňa. Služby Božie v 5. nedeľu po Svätej Trojici 1. 7. 2018 boli o 9.30 hod. Domáci brat farár liturgoval a sestra farárka organovala. Ja som kázal (Mt 10,1-10) na tému povolania, nasledovania a učeníctva. Bolo nás 47, viacerí na prázdninách, pri mori alebo na zárobkoch v zahraničí.
Chutný obed vo vínnej ilockej pivnici bol ukončením nášho pobytu. Naložili sme batožinu, ilocké víno a cez Vukovar, Osijek, Moháč a Budapešť sme sa vrátili domov. Hraničný prechod Udvar, z Chorvátska do Maďarska, je aj s bránou stále oplotený kvôli migrantom.
V priebehu štyroch dní sme dvakrát „zabudli“ zastaviť na colnici pri kontrole, ale pochopili nás. Prešli sme 1430 kilometrov. Domáci v Iloku nás čakajú znova.
Vladimír Ferenčík
